Princezná Izabela Geranienská bola veľmi krásna, ale rovnako pyšná a zlomyseľná a jej otec kráľ s ňou mal len problémy. Rád by ju vydal za ženu, a tak usporadúval večierky, na ktoré pozýval všetkých nápadníkov z blízkeho i ďalekého okolia. Princezná však nebola vhodná. Ani vznešený kráľ Richard z Begonien, ktorému sa vysmievala, že má bradu ako drozd. Ale to už jej otcovi došla trpezlivosť a prisahal, že ju vydá za prvého žobráka, ktorý sa objaví na hrade. Onedlho sa v oknách objavil tulák v roztrhaných šatách, hral a spieval, a keď si vypýtal almužnu, kráľ dodržal svoj sľub a Izabelu mu dal za ženu. A tak princezná nemala na výber a musela nasledovať svojho manžela. Dlho kráčali, a keď sa princezná pýtala, komu patria lesy, cez ktoré prechádzali, polia, ktoré míňali, počula stále tú istú odpoveď. Kráľ, ktorého volajú Drozdia brada. A ona si vzdychla a ľutovala, že sa nevydala za kráľa Drozdobrúda. Teraz by to všetko patrilo jej. Namiesto toho musí žiť bez prepychu...
